Mal som asi päť rokov, keď sme sa v noci s otcom vracali domov. Na okraj lesa sa otec náhle zastavil a ja som zdúpnel od úžasu. Meter od nás bola tráva posiata desiatkami, ba možno aj stovkami malých svetielok. Otec vybral z vrecka zápalkovú škatuľku, vybral z nej zápalky a niekoľko trblietavých bodiek ulovil.

Rád hádam, čím sa zaoberajú všetci tí polonahí dovolenkujúci ľudia okolo mňa v bežnom živote. Jednou z dôležitých indícií je kniha, ktorú si so sebou zoberú. Ako sa dá na pláži nájsť gourmet?

Medzivládny panel OSN pre zmeny klímy (IPCC) vyvolal v máji mediálny rozruch. Prvý riadok tlačového vyhlásenia konštatoval: „Takmer 80 % svetovej dodávky energie by sa dalo do polovice storočia zabezpečiť z obnoviteľných zdrojov, ak by to podporila správna a ústretová verejná politika."

Nemecká politická scéna je v týchto dňoch konfrontovaná s radikálnym návrhom, ktorý by prekopal daňové právo a zaviedol v najväčšej európskej ekonomike rovnú daň vo výške 25 percent. Úspech takéhoto podujatia by mal nepochybne vplyv aj na slovenské hospodárstvo.

Dňa 19. januára 2008 blúdila 29-ročná Slovenka po okresnom meste v Hornom Rakúsku. Bola sotva oblečená, bez topánok a dezorientovaná. Išlo o sobotný večer. Slovenská celodenná opatrovateľka blúdila po sídlisku, no nikto sa jej neprihovoril. O desať dní neskôr našli jej mŕtvolu na brehu rieky Ager. Mŕtva bola nahá, pričom o päť hodín neskôr prípad uzavreli. Ako samovraždu.

V týchto dňoch znova vychádza 300, zásadný grafický román Franka Millera a Lynn Varleyovej, ktorý môže v domácom prostredí fungovať ako dobrý príklad toho, prečo sa dá komiksom tak ľahko prepadnúť a prečo im zväčša prepadajú ľudia, na ktorých by to sotva kto povedal.

Kedy a ako si máme pripomínať najvýznamnejšie udalosti našich dejín? Napríklad Slovenské národné povstanie. Stačí oficialita pri vencoch v deň jeho výročia?

Kedy a ako si máme pripomínať najvýznamnejšie udalosti našich dejín? Napríklad Slovenské národné povstanie. Stačí oficialita pri vencoch v deň jeho výročia?

Vysoká škola má dve základné úlohy: učiť a „robiť vedu“. Pri akreditácii vysokých škôl sa kladie dôraz prakticky výlučne na kvalitu vedy. Požadujú sa síce aj údaje o obsahovej náplni jednotlivých predmetov, čo iste s výučbou súvisí, ale nestretáme sa s ambíciou vyhodnotiť, či sa podľa deklarovaných syláb učí dobre, alebo zle.

Vysoké školy sú predovšetkým školy. Niektoré z nich sú popritom aj „vedeckými ustanovizňami“, pretože veda – nakoniec tak, ako všetko – sa najlepšie učí tam, kde sa naozaj robí. Vedecký výskum však nie je prvoradým poslaním univerzít a iných vysokých škôl. Ich prvoradým poslaním je učenie.