Naposledy som tu písal o národoch, ich zmysle aj o nezmysloch, ktoré sa na tento pojem historicky nabalili. Dnes sa budeme venovať pojmu, ktorý sa niekedy pokladá za protipól príslušnosti k národu: pojmu svetoobčianstva.

Pred niekoľkými týždňami som písal Lucii Piussi, že Blaha Uhlára nepoznám. Prekvapilo ju to, a prekvapilo to aj mňa. Ale stalo sa.

V treťom dejstve Shakespearovej Búrky hovorí Prospero, že sme z rovnakej látky, z akej sú utkané sny, a život je len ostrovček, obklopený zo všetkých strán spánkom. Celkom na konci Sna noci svätojánskej hovorí zase Puk, že príbeh bol len prelud a hra je číry sen.

Keď som začiatkom júna natrafila na správu o tom, že Kultúrne centrum Eleuzína v Banskej Štiavnici organizuje letnú univerzitu a jej témou je etika a vnímanie dobrého života, bola som veľmi rýchlo presvedčená o tom, že chcem prvý júlový týždeň stráviť v stredoslovenskom striebornom meste. Deň pred odchodom stojac nad kufrom som však znervóznela natoľko, že som zvažovala svoju účasť prehodnotiť – bála som sa nových ľudí, nového prostredia, nových problémov. To, že som ale svoj dvadsať-kilový kufor predsa len do Štiavnice dotiahla a výzvu, ktorou LUE bola, prijala, bolo najlepšie rozhodnutie, aké som za dlhý čas urobila.

V úterý 23. července bude RTVS Dvojka vysílat dokument Charakter: Sportovec. Film popisuje na několika příbězích stav sportu na Ukrajině. „Je to příspěvek do diskuze, zda mají ruští sportovci právo startovat na velkých akcích typu Olympiáda,“ říká k dokumentu producent a autor námětu Marek Vítek.

Ako sa z mladého českého ateistu stal slovenský farár Cirkvi bratskej, čo a kto ho priviedlo k náboženstvu a prečo sa rozhodol po vyštudovaní práva pokračovať v štúdiu teológie. Josef Sýkora pôsobí dnes ako dekan metodistickej teologickej fakulty v Rochestri, odkiaľ pricestoval na niekoľko mesiacov do Bratislavy zastupovať počas tvorivej pracovnej dovolenky najznámejšieho slovenského kazateľa Daniela Pastirčáka.

Kultúra je v súčasnosti postavená pred neľahkú úlohu – brániť seba, svoju slobodu a nezávislosť. Presne o to sa snažil aj Blaho Uhlár, režisér a dramatik, ktorý založil divadlo Stoka. Aký je jeho odkaz kultúre a ako by sme mali vnímať jej slobodu?

Desiatky rokov tvoril na okraji. Predal dedičstvo, aby mohol pokračovať. Zomrel, lebo už nevládal. O Blahovi Uhlárovi a slobodnej kultúre hovoria Lucia Piussi a Peter Zajac.

V rámci témy venovanej Blahovi Uhlárovi oslovil .týždeň viacerých umelcov pôsobiacich na Slovensku aj v zahraničí s dvomi otázkami týkajúcimi sa vzťahu štátu a kultúry. „Ako vnímate postoj štátu ku kultúre? Je jeho podstatou opora, alebo skôr kontrola?"

To, že sa náš verejný priestor – a naše politické spory – dnes nadmieru hemžia odvolávkami na „kultúru“, „civilizáciu“ alebo im zodpovedajúce „hodnoty“, je v dnešnej situácii prirodzené a zároveň varovné.