Začiatkom decembra majitelia mnohých reštaurácií a fitnescentier oznámili, že napriek pandemickým opatreniam otvoria svoje prevádzky. Premiér Igor Matovič tento krok odsúdil a vyhlásil, že „ak toto urobia reštaurácie a fitnescentrá, tak zavedú anarchiu“. Kde všade vo svete ešte ľudia podobne „zaviedli anarchiu”? A kedy v histórii sa ľudia zabávali, aj keď naokolo doslova padali bomby?

Aký bude rok 2021? To závisí od viacerých vecí, ktoré nevieme spoľahlivo predpovedať. Nevieme, ako sa bude vyvíjať pandémia covidu. Nevieme, ako sa bude vyvíjať očista slovenskej polície, prokuratúry a súdov. A nevieme, ako sa bude vyvíjať psychiatricko-politický profil Igora Matoviča.

Tragická smrť generála Lučanského je jednou z tých udalostí, pri ktorých sa stráca význam toho, čo sa skutočne stalo, a na dôležitosti nadobúda to, čomu ľudia veria, že sa stalo.

Pandémia koronavírusu nám opäť raz pripomenula, akým dobrým krokom bol vstup Slovenska do Európskej únie. Už niekoľkýkrát nás totiž zachraňuje pred nami samými. Práce je, žiaľ, veľa.

Už mesiac pracujem z hôr. Každý deň tu nasneží, autobus, ak nezapadne, príde raz za deň. Večer si zapínam správy, aby som pochopila, čo sa dostáva do zamrznutých okien vonku. A odpoveď? Čistý chaos.

Tento text mal byť pôvodne recenziou výstavy z ostatného fotografického projektu Borisa Németha. Po jej zhliadnutí a mnohonásobnom prezretí sprievodného katalógu som sa však utvrdil v tom, že recenzia nesprostredkuje dostatočne, na čo sa divák vlastne pozerá, preto sa zdržím hodnotiacich úsudkov a sústredím sa na obsah fotografií samotných.

Pandémia covid-19 je vírusové ochorenie, ktoré sa dnes nekontrolovateľne šíri, preplňuje nemocnice a obmedzuje starostlivosť o pacientov, ktorých sa nám doteraz darilo celkom úspešne liečiť. Riešenie situácie je v rukách vlády ako ústredného orgánu štátnej moci. Nie niektorých jej členov.

Sme za prvou ťažkou tretinou covidovej zimy. Pred nami sú ešte dve a ťažšie. Štát je bez vízie a bez plánu. A ďalší rok sa to zopakuje.

Táto pandémia je hrozná. Je pridlhá, správa sa tak, že ani najzodpovednejšie vlády jej nestíhajú a berie nám nielen slobody, ale aj blízkych. A u nás musíme znášať ešte aj spor mafiánskeho štátu s jeho nepripravenými kritikmi. Dá sa to?

Sedíme na pive a vieme úplne presne, kedy sa to začína. Otvoríme menu, zavadíme očami o tie dve slová a už sa to nedá zastaviť: márne sa snažíme pokračovať ďalej, tlačíme svoj pohľad k ďalším položkám, aj tak si objednáme bravčové rebrá.