Rokovanie v Dohe, prvé mnohostranné dohody o voľnom obchode, ktoré prebiehali pod dozorom Svetovej obchodnej organizácie, je v kritickom štádiu. Tieto rozhovory, ktoré majú za sebou prvé desaťročie, potrebujú záverečné politické poštuchnutie. Tak aby sa Doha – a s ňou aj WTO – nestratili z radaru sveta.

Z televíznej reportáže sme sa dozvedeli, že rastie počet policajtov a ďalších štátnych zamestnancov, ktorí po „úsporných“ škrtoch nie sú schopní splácať hypotéky a úvery.

PINK FLOYD THE DARK SIDE OF THE MOON Harvest 30. 10. 1973 (USA) 13. 11. 1973 (GB)

Máme to v génoch zakódované všetci – zmyslom nášho života je prežiť a rozmnožiť sa. Hádam najlepšie to ilustrujú rastliny.

U nás sa na to používa slovo knihomoľ, Angličania im vravia „bookworm” čiže knižný červík. Červík mi príde výstižnejší ako moľa. Každopádne, patrila som ako tínedžerka medzi nich. V období, keď každý normálny človek už dočítal rozprávky, ale ešte nezvládal seriózne knihy, a čítal len časáky, komiksy a esemesky, v tom období som čítala všetko. Všetko, čo sme mali v našej detskej knižnici, kam som chodila dvakrát do týždňa a brala som si vždy po tri, štyri knihy.

Nikdy som nehral na žiadnom nástroji. Mali sme síce doma klavír, ale ten bol vždy rozladený a používali sme ho len na Medveďku, daj labku. Keď sme mali 16 rokov, kúpili sme si s kamošom Midim v Zlatých Moravciach gramce. Najlacnejšie, aké boli na trhu, ale také, na ktorých sa dalo mixovať. Museli sme si spraviť z dosák „šasi", lebo tie gramce stáli na takých chabých oceľových nôžkach, takže sa pri každom skreči hýbal celý gramofón. To bola investícia dvakrát 1 000 korún za gramofóny, nejakých 6 000 stál mixák, repráčik sme mali od kamaráta. Tak sme začali dídžejovať.

Šéfkuchár Jaroslav Žídek mal za posledných sedem rokov len dve dovolenky, pracuje cez víkendy, v tomto roku mal len štyri voľné dni. A aj keď sa konečne môže vyspať, už o pol ôsmej je hore. A tak zas len varí.

Načo by mal človek, túžiaci po všeobecnom rozhľade, čítať odborné knihy, ak existujú ich light verzie? Na nič. Ak teda vôbec pripustíme takúto hlúpu otázku a tiež predpoklad, že niečo ako všeobecný rozhľad sa dá vôbec získať.

Ako novinár si získal popularitu, ale aj dôveru verejnosti. Ten kredit spočiatku využíval v politike. Teraz sa Radek John vzdal postu hlavného bojovníka proti korupcii a svojím odchodom otriasol vládou.

Ach, tá nešťastná Eurovízia. Nech Slovensko robí čokoľvek, do finále zatiaľ nepostúpilo. Nepodarilo sa to Tublatanke, Elánu, Marcelovi Palonderovi, Kataríne Hasprovej, Kamilovi Mikulčíkovi a Nele Pociskovej ani Kristíne. Minulý štvrtok tento zoznam doplnili aj Twiins, ktoré neprešli do užšieho výberu v druhom semifinálovom kole.