Keby som chcel použiť veľmi veľké klišé, napísal by som, že Zuzana Homolová je prvá dáma slovenského folku. Klišé však nie sú pekné, a tak stačí napísať, že Homolová ako hudobníčka desaťročia napĺňa náš kultúrny priestor krehkosťou, na ktorej sa výrazne zrkadlili často tvrdé témy balád v jej úpravách. Ako učiteľka výtvarnej výchovy vychovala generácie kreatívnych ľudí a ešte k tomu zliezla ako horolezkyňa aj pekných pár kopcov.

Vraví sa, že tie najlepšie knihy sú tie, ktoré nám môžu dať zakaždým niečo nové. Nedávno som sa vrátil k čítaniu diela Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha. Bude to najskôr kvôli súčasným spoločenským a kultúrnym udalostiam.

Dnes mě pri rozjímaní napadlo, že ten nápad z bible, že Búh, nechá ukřižovat a dlouho trpět svého syna, aby ho pak vzkřísil, možná vznikl v mysli nějakého sadistického otce s omnipotentne narcistickou povahou. Takto vo svojom statuse na facebooku o veľkonočnom príbehu rozjímal detský psychiater Peter Pothe. Jeho rozpakom rozumiem. Ak taký inteligentný a citlivý človek vidí veľkonočný príbeh takto, ako je možné, že som tomu príbehu uveril a verím mu dodnes? Nie je to príbeh, ktorý odhaľuje iba ťažkú patológiu?

Áno, prezidentské debaty mávajú svoje následky. Na jednej strane sú napriek tomu, aký hurhaj ich obklopuje, bez viditeľného efektu. Politický svet im deň-dva venuje pozornosť, verejnosť si však málo všíma a len krátko pamätá, čo v nich kto povedal. Jeden z kandidátov sa môže chvíľu tešiť z malého vzostupu v prieskumoch, druhý utrpí malý pokles, potom spomienky vyblednú a efekt vyprchá. Kampaňová karavána ide ďalej.

Dňa 26. júla 2024 odporučil Výbor pre humánne liečivé prípravky Európskej liekovej agentúry zamietnuť registráciu lieku lecanemab na liečbu Alzheimerovej choroby. Urobil tak napriek tomu, že odborníci nemenej renomovaní už liek schválili v USA a Japonsku.

16. septembra usporiadala občianska organizácia Karpatská platforma diskusiu v priestoroch Bratislavskej Starej radnice, nadväzujúcu na deň 9. septembra, ktorý je v Slovenskej republike pamätným dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Svoju účasť som si dovolil využiť na krátku reflexiu.

Napätá situácia na spoločnej hranici Libanonu a Izraela sa začala stupňovať od 8. októbra 2023, deň po vpáde palestínskych teroristických kománd na juh Izraela.

Bratislavské jazzové dni, všeobecne zvané džezáky, sa v tomto roku dožívajú pol storočia. Keď je človek mladý, tak tie storočia nič neznamenajú. Pamätám sa z dejepisu, že mi to nič nehovorilo, keď sa spomínalo minulé storočie.

Dobrý deň, to, čo už rok zažívame takmer denne, nie je len víťazný pochod starých lží a novej hrubosti. Je to aj návrat takého spravovania štátu, ktorý v 90-tych rokoch dostal meno mečiarizmus. V novom .týždni si ale kladieme ešte širšiu otázku - nie je to, čo zažívame, ešte nebezpečnejšie? A ako tomu môžeme spoločne čeliť? Okrem toho sme pre vás pripravili veľký text o japonských rýchlovlakoch a rozhovor s novým šéfom Slobodnej Európy o médiách v našej časti sveta. Želám vám dobré čítanie.

Dobrý deň, prežívame ťažké časy a v nich môžeme podliehať smútku, rezignácii či beznádeji. V novom .týždni sme si preto položili otázku, ako možno túto dobu prežiť konštruktívne, čo všetko k tomu pomáha a ako to môže zmeniť naše vnímanie reality. Súčasťou tejto obálkovej témy sú aj odpovede desiatky oslovených osobností vrátane Roberta Bezáka. Želám vám dobré čítanie. Bez vás sa nepohneme.