Fínsky prezident Alexander Stubb zas vyzdvihol, že za posledné dva týždne sa v rámci snáh o ukončenie vojny na Ukrajine dosiahol väčší pokrok než za predchádzajúceho tri a pol roka.

V rokoch 1998-2004 bola poslankyňou NR SR za KDH. Od roku 2004 do roku 2019 počas troch volebných období pôsobila ako poslankyňa v Európskom parlamente.

Oznámil okrem toho, že budúci týždeň sa v Európe budú konať ďalšie rozhovory s cieľom zaistiť „silnú reakciu“ voči Moskve v čase, keď EÚ pripravuje 19. balík sankcií proti Rusku.

Ukrajinské úrady spochybňujú nezávislosť pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU) a žiadajú jej zákaz na základe zákona z augusta 2024, ktorý umožňuje zakázať náboženské organizácie s väzbami na Rusko.

Aj výročná správa generálneho prokurátora priznáva, že počet trestných činov krádeží sa síce znížil, ale v dôsledku zásadnej zmeny nastavenia v trestnom zákone v súvislosti s výškou škody.

Šéf ruskej diplomacie povedal, že Trump a americkí predstavitelia v porovnaní s ostatnými západnými politikmi vyjadrili pochopenie pre potrebu vyriešiť základné príčiny vojny na Ukrajine.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok povedal, že sa do do dvoch týždňov rozhodne, či USA zaútočia na Irán, ktorý od 13. júna čelí úderom Izraela.

Najnovšie kroky v súvislosti s poskytovaním humanitárnej pomoci prichádzajú krátko po tom, ako boli nepriame rokovania o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v katarskej Dauhe prerušené bez dosiahnutia dohody.

Trump od svojej januárovej inaugurácie niekoľkokrát verejne naznačil záujem rokovať s lídrami Ruska a Číny v blízkej budúcnosti o ďalšom obmedzení a znížení počtu jadrových zbraní.

Plán uznať Palestínsky štát minulý týždeň oznámil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Francúzsko tak urobí v septembri a bude prvým štátom skupiny G7, ktorý uzná Palestínu.