Mojím životom prešlo osem prezidentov: Gottwald, Zápotocký, Svoboda, Husák, Havel, Kováč, Schuster a Gašparovič. Vlastne ich bolo deväť. Tým deviatym bola takzvaná kolektívna hlava štátu. V nej sa však koncentrovala vôľa jediného muža - Vladimíra Mečiara, ktorý bol v tom čase premiérom a tejto „hlave" predsedal.

USA na prelome roka odhlasovali odklad pádu z fiškálneho útesu. Rozpočtové problémy však nezmizli, krajina si tentoraz búcha hlavu o dlhový strop. A to napriek tomu, že ho s príslušným politicko-mediálnym divadlom zvýšila pred jeden a pol rokom o 2,1 bilióna dolárov. Ešte nestihli byť implementované žiadne z vtedy dohodnutých úspor a už je to málo. S ďalším, už 95. zvýšením dlhového stropu od roku 1940, to však bude mať prezident s republikánskou snemovňou ťažké. Strop neposúvať a namiesto toho šetriť? Podľa dvorných ekonómov ide o nemiestny extrémizmus. Východiská však nevidno, hrozil bankrot.

Hysterická vrava, ktorá sa strhla po nevymenovaní Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, je dosť nezrozumiteľná. Presne k takejto koncovke predsa smeroval náš „prezident hlavy štátu“ od začiatku. Čiže od momentu, čo bol Čentéš – regulárne v tajnom hlasovaní – zvolený v Národnej rade.

Často počúvame, že cesty Pána sú nevyspytateľné. No len zriedka bývajú ich zákruty až také mučivé ako tie, ktoré viedli k výberu novej hlavy Anglikánskej cirkvi.

Tradičná liptovská chuť nemusí byť zhmotnená v bryndzi, oštiepkoch, pareniciach. Dobre vieme, že pod Gerlachom niet kávových ani čajových plantáží, a predsa sme si zvykli na popradskú kávu aj popradský čaj. Preto nikoho nemôže prekvapiť ani čokoláda z Liptova.

Tu sa musí žiť ako v raji, hovoril som si pred niekoľkými dňami, keď som sa z vyše trojtisícovej výšky pozeral na stubaiské údolie a náhrdelníkový pás hôr nad ním. Bolo prekrásne októbrové popoludnie, slnko svietilo a tu, vysoko nad údolím, aj hrialo, no okolo nás bol už sneh, respektíve snehom zasypaný ľadovec a na ňom a okolo neho kilometre a kilometre zjazdoviek a tisíce a tisíce lyžiarov. Stál som v lyžiarskej bunde, v lyžiarkach a s lyžami na nohách, a zároveň som si v hlave prehrával predchádzajúce popoludnie, keď sme v mestečku Neustift tam dole pod ľadovcom robili plavecké tempá vo vonkajšom bazéne nášho hotela, samozrejme, trochu ohrievanom, ale predsa len. A keď mi potom v tých troch tisíckach metrov sadla na lyžu včela a po chvíli zase preletel okolo hlavy nejaký vysokohorský motýľ, nejako mi nešlo do hlavy, že po tejto jari nebude nasledovať leto, ale november, december, Vianoce a dlhá, predlhá zima.

Prvýkrát verejne pripustil, že jeho cesty s KDH sa čoskoro rozídu. Hovorí, že stranícky predseda Figeľ je odtrhnutý od reality a kresťanskí demokrati už ani nestoja o záchranu. Prichádza s novou politickou platformou, na ktorej chce zjednotiť pravicu. Poslanec Radoslav Procházka.

Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní, ako sa oficiálne nazýva mormónska cirkev, je zvláštne spoločenstvo. Uznávajú Ježiša Krista ako spasiteľa, hlásia sa k Biblii a čo sa týka životného štýlu, patria k najkonzervatívnejším cirkevným komunitám. Vyžaduje sa manželská vernosť, dodržiavanie zákonov, zakazuje sa alkohol aj káva. No práve táto Cirkev bola roky kritizovaná za mnohoženstvo, ktoré povoľovala do roku 1890. Mormóni majú dnes vyše 13 miliónov členov. Vďaka politickému úspechu Mita Romneyho získavajú aj na vážnosti, hoci sami sa spájaniu s republikánskym kandidátom trochu bránia.

Keď sa povie Daniel Lipšic, vybaví sa obraz politika, v ktorého kariére stále prevažujú klady nad zápormi. To je na Slovensku veľká vzácnosť. Žiaľ, radikálny krok, ku ktorému sa nedávno odhodlal ? založenie vlastnej strany ? ho môže tejto výnimočnosti ľahko zbaviť.

Nikde na svete som nevidela spoločnosť, v ktorej by si ľudia navzájom finančne pomáhali tak ako tu, v Nepále. Aj tí chudobní. Kade chodím, počúvam šialené príbehy. Môj kamarát Buddha mi na otázku, kde je tak dlho jeho mama, odpovedal: „Momentálne pracuje v Ománe. Nezarába veľa, len 100 eur mesačne ako upratovačka.” „Ale veď toľko sa dá zarobiť aj tu, tak prečo je tam?” pýtam sa nechápavo.” No, lebo bratranec ju uviedol ako ručiteľa, keď si požičiaval peniaze v dedinke, odkiaľ pochádzame, aby mohol začať nový život v Hongkongu.” Ešte stále to neviem pochopiť. „Ručiteľa?