Udalosti z novembra 1989 si pravicové strany pripomínajú pravidelne. Tentoraz však bolo spomínanie iné ako v minulosti. Voľby sú pred dverami, pravica je rozdelená a Fico už zďaleka nie ja taký nepriateľ. Toto všetko bolo 17. novembra 2011 cítiť.
Minulotýždňová obálka s karikatúrou Mikuláša Dzurindu vyvolala veľké diskusie. Prekročili sme ňou hranice slušnosti, vkusu a podliezli sme vlastnú latku kvality?
Niekomu je za ním ľúto, iný je rád, že končí. Niekto zdôrazňuje jeho zásluhy na poeurópštení Slovenska, iný v ňom vidí zosobnenie podrazov a korupcie. Kto je Mikuláš Dzurinda?
Za 21 rokov zažilo Slovensko mnohé dramatické chvíle. Tieto voľ by k nim nepatria, hoci, paradoxne, znamenajú vládu jednej strany bez silného súpera. Na drámu chýba morálne oprávnenie porazených.
V tichých uliciach na severnom okraji širšieho centra Liptovského Mikuláša nájdeme zaujímavé stavby – rodinné vily z dvadsiatych až štyridsiatych rokov minulého storočia. Jednou z nich je Pálkova vila.
Hlavná línia kauzy Gorila je od začiatku jasná: rozdeľovanie miliónových provízií z privatizácie za druhej Dzurindovej vlády. Prečo sa však v konšpiračnom byte Penty objavil predseda Smeru Robert Fico? Bola to náhoda, alebo vopred premyslená akcia?
Neštrajkujú, nehromžia, že sa im máli, nesťažujú sa. Nedávajú a nesťahujú výpovede, nehrozí pre nich výnimočný stav. Sanitárky a sanitári, bez ktorých by zdravotníctvo nefungovalo.
