Sú obdobia, keď určitých hercov vidieť všade. Ide im karta. Keď som bola naposledy v

„Rozhodnutý ani jednou se neotočit, aby zbytečně nepanikařil, srdce mu tlouklo ve spáncích a tajga šuměla jako obří mořská škeble přímo u ucha. Zimu nevnímal. Nic víc než ten jeden krok, co měl před sebou, mu nesmělo do myšlenek.“

Päťtisícový dav fanúšikov, ktorých vo štvrtok rozohnala letná búrka, sa na druhý pokus konečne dočkal domácej premiéry zoskupenia mexického gitarového kráľa.

Organizovaný zločin stále fascinuje. Nakrúcajú sa o ňom filmy a televízne seriály, píšu sa knihy. Mnohí ľudia i mafiáni samotní akoby uverili romantickému obrazu mafiána, ktorý stojí mimo zákona, ale má svoju „zbojnícku česť“. Realita je menej romantická.

V

V máji 1970 otvorili v Bratislave v Galérii mladých na Mostovej ulici výstavu Juraja Meliša Prostredie I. Ako píše jeho monografistka Katarína Bajcurová, „voľný termín vznikol viac-menej náhodne v medzere, ktorá vznikla posunom termínu už schválenej výstavy Ruda Sikoru.“

Ak je niekde problém, z ktorého cestu von nevidno, máme sklon tváriť sa, že neexistuje, alebo ak existuje, nie je vlastne náš, ale je to problém niekoho iného. Veľká časť slovenských Rómov má problém a sami sú pre zvyšok spoločnosti problémom, z ktorého cestu von nevidno.

Napriek tomu, že životná úroveň obyvateľov strednej Európy sa zvyšuje, sú krajiny V4 ešte stále 15 rokov za krajinami EU15. Toto zaostávanie je citeľné v troch rovinách – v ekonomickej výkonnosti, vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť a v strednej dĺžke života.