Upozornil tiež, že Izrael je stále „uprostred viacfrontovej vojny“ a že kroky izraelskej armády „formujú Blízky východ a našu bezpečnostnú stratégiu na nasledujúce roky“.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová krátko pred začiatkom rokovaní oznámila, že na stretnutí sa zúčastní aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio a Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff.

Podľa ruských médií sa Putin na americkej pôde zdržal približne päť hodín. Trump a Putin uviedli, že na summite hovorili najmä o vojne na Ukrajine, podrobnosti z diskusie však nezverejnili.

Fínsky prezident Alexander Stubb zas vyzdvihol, že za posledné dva týždne sa v rámci snáh o ukončenie vojny na Ukrajine dosiahol väčší pokrok než za predchádzajúceho tri a pol roka.

V rokoch 1998-2004 bola poslankyňou NR SR za KDH. Od roku 2004 do roku 2019 počas troch volebných období pôsobila ako poslankyňa v Európskom parlamente.

Šéf ruskej diplomacie povedal, že Trump a americkí predstavitelia v porovnaní s ostatnými západnými politikmi vyjadrili pochopenie pre potrebu vyriešiť základné príčiny vojny na Ukrajine.

Od začiatku septembra, keď ruské drony prvýkrát prenikli do Poľska, NATO eviduje najmenej 38 ďalších incidentov v Škandinávii, Belgicku a pobaltských krajinách.

Zákon má zároveň obmedziť počet štátnych tajomníkov na ministerstvách na maximálne dvoch a poslanci chcú tiež dostať pod verejnú kontrolu informácie o pasažieroch letov vládnej letky.

Ministri schválili cieľ 90-percentného zníženia emisií a zároveň odobrili, že členské štáty budú môcť nakupovať emisné kredity v zahraničí až do výšky 5% spomínaného cieľa.

Miesto ani čas prípadnej schôdzky zatiaľ nezverejnili. Nemenovaný zdroj oboznámený s jej plánovaním naznačil, že by sa mohla uskutočniť koncom budúceho týždňa v Maďarsku, Švajčiarsku, Emirátoch alebo v Ríme.