Pod železničným násypom bruselskej stanice Gare du Nord sa tiahne pustá ulica, Rue d´Aerschot. „Toto nie je žiadny pisoár,“ je ružovou farbou napísané na niekoľkých miestach. Takmer všetky domy majú výklady, v ktorých sedia prostitútky. Okolo nich sa tmolia svorky mladých mužov. Pred výkladmi vyvolávajú obscénne výzvy, svojimi pohľadmi aj gestami zosmiešňujú prostitútky a vyvršujú si na nich zlosť. Prostitútky sa usmievajú. Väčšinou sú mladé, mnohé sú až nápadne pekné. Sú to Európanky.

Pred pár rokmi by to vyzeralo ako sen: v priebehu piatich dní zahral v Bratislave Pat Metheny a Jan Garbarek. Obidvaja vo vrcholnej forme.

Denník Pravda nemá šťastie na majiteľov. Najprv to bola Komunistická strana, potom chvíľu zamestnanci Pravdy, od ktorých akcie odkúpil Juraj Široký, známy nielen svojou aktivitou pre Štátnu bezpečnosť, ale aj ako jeden z otcov-zakladateľov Smeru. No a v roku 2006 vstúpila do Pravdy britská mediálna skupina Northclife International, ktorá vyzerala ako štandardné riešenie. Lenže britská mediálna skupina sa k Pravde akoby ani nehlásila. Akoby len skúšala, či sa na tom dá niečo zarobiť. Keď sme nedávno chceli hovoriť so zástupcom vydavateľa, veľmi nebolo s kým.

Halušky. Guľáš. Vyprážané morské prasiatko. Roastbeef. Karí. Pizza. Vepřo, knedlo, zelo. Národné jedlá. Nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, nemyslím, že ich má každá krajina. A niektoré ich majú zasa niekoľko. Tak napríklad, pizza alebo špagety?

Nové bodovanie, nové tímy, nová veľká cena, nové pravidlá, nový najvyšší šéf. Formula 1 vstupuje do sezóny 2010 v úplne novom šate, no všetky zmeny a novinky zatieňuje návrat 41-ročného Michaela Schumachera. Môže niekto zdolať najlepšieho pilota histórie na najlepšom aute minulej sezóny?

Čau, Emil, prepáč, že Ťa zdravím takto moderne, ale tento pozdrav sa už ujal aj u nás v starobinci. Už nikto nezdraví ahoj, nazdar, alebo servus. Každý zdraví čau. Aspoň takto sa omladzujeme, keď ináč to už nejde. Každý utorok máme povinnú lekársku prehliadku, ktorá pozostáva z toho, že lekárka sa nás opýta, či sa cítime dobre.

Predstavme si, že by sme zobrali všetko zlato, ktoré ľudia počas celej histórie vyťažili, a odliali z neho kocku. Aká veľká by bola tá kocka? Menšia, než by väčšina z nás očakávala. Jej hrana by mala dvadsať metrov.

Už som spomínal, ako sa mi párkrát stalo, že som si doma zabudol mobil a cítil som sa ako bez ruky. Dokonca bez hlavy. Nevedel som nič. Aké má kto číslo, aké mám v ten deň povinnosti, nič. Všetko mám v mobile.

Veľkolepo a tajomne avizovaný štrajk časti kamiónistov združených v Únii autodopravcov Slovenska, ktorý by sa dal nazvať skôr protestom, sa skončil po dvoch dňoch bez úspechov.

Prv než som išiel do Bruselu, založil som si ku všetkým 27 členským národom archív; dejiny, štatistiky, zvláštnosti. O Malťanoch som tam napríklad mal, že rekordných 54 percent z nich prečíta menej než jednu knihu ročne, že svojho rímskokatolíckeho Boha volajú po maltézsky „Alah“ a že maltskí muži sa na plážach svojho ostrova uchyľujú k masturbácii pred nemeckými turistkami.